Duchovné prebudenie znie ako niečo výnimočné. Niečo, čo sa udeje len vyvoleným, prípadne až po rokoch meditácie v horách na samote. Ale v skutočnosti je to prirodzený proces, ktorý máme všetci „naprogramovaný“ vo svojom vnútri. Napriek tomu sa väčšina ľudí nikdy skutočne neprebudí. Prečo?

1. Ľudia hľadajú odpovede vonku, nie v sebe

Jedna z najčastejších chýb je, že ľudia veria, že „pravdu“ nájdu v knihách, u guruov, v náboženstvách, alebo v rôznych „duchovných systémoch“. Hoci tieto veci môžu byť užitočné ako nástroje alebo ukazovatele, pravé prebudenie vždy začína vnútri – v tichu, v otázkach, v pozorovaní samého seba.

Čo môžete urobiť inak vy:
Začnite každý deň jednoduchou otázkou: „Kto som?“ Bez odpovedí, len s otvorenou zvedavosťou.

2. Strach z neznámeho

Duchovné prebudenie nie je vždy „krásny zážitok plný svetla“. Často je to rozpad starých predstáv, identít, istôt. A to môže bolieť. A veru väčšinou to aj bolí. Ľudská psychika sa však bráni všetkému, čo ohrozuje jej stabilitu – aj keď je tá stabilita postavená na ilúziách a svet za tým môže byť krajší, farebnejší, väčší.

 Najčastejšie sa ľudia boja:

 = straty kontroly,

 = spoločenského nepochopenia,

 = zmeny identity.

Čo môžete urobiť inak vy:

Naučte sa prijímať neistotu ako súčasť rastu. Predstavte si seba taká semienko – najprv musí prasknúť, aby mohla vyrásť rastlinka. Alebo húsenica – najprv sa musí dostať z kukly, aby sa zmenila na motýľa.

3. Príliš veľa „duchovnosti“, málo pravdivosti

Mnohí ľudia sa vydajú na duchovnú cestu, ale rýchlo sa v nej „stratia“. Začnú používať duchovné slová, chodiť na kurzy, vykladať dokola karty, meditovať podľa videí z instagramu – ale ich život sa nemení. Prečo? Pretože sa snažia byť „duchovní“, ale nie pravdiví.

Duchovnosť bez úprimnosti je len nová maska ega.

Čo môžete urobiť inak vy:
Buďte radšej autentickí než „duchovní“. Plačte, ak sa vám chce plakať. Priznajte si bolesť. Duchovná cesta nie je o dokonalosti, ale o skutočnosti.

4. Neochota prevziať zodpovednosť za svoj život

Duchovné prebudenie nie je o tom, že sa niečo „stane samo“. Je to vedomý proces, ktorý si vyžaduje odvahu. Mnohí však radšej zostanú v roli obete – „môj život je taký, lebo rodičia, partner, systém...“

Čo môžete urobiť inak vy:
Začnite tam, kde ste. Zoberte zodpovednosť aspoň za jeden aspekt svojho života – emócie, reakcie, rozhodnutia. Stačí, ak ako prvý krok dostanete pod svoju kontrolu len jedno z toho a začnú sa diať veci...

5. Závislosť od minulosti a starých príbehov

Ľudská myseľ miluje opakovanie – rovnaké vzorce, myšlienky, príbehy o tom, „kto som“. Tieto príbehy však často bránia rastu. Duchovné prebudenie je o prepustení toho, kým si myslíte, že ste, aby ste mohli objaviť to, kým naozaj ste.

Čo môžete urobiť inak vy:
Všímajte si, čo si o sebe opakujete. A položte si otázku: „Je to skutočne pravda, alebo je to len príbeh, ktorý si nesiem z minulosti? Čo mi to má ukázať? Dokážem na to reagovať inak, alebo ma to vždy rovnako prevalcuje? “

(pozn. INA – pokiaľ na posledné je odpoveď nie, odporúčam práve terapiu SRT alebo regresnú terapiu, kde sa tieto vzorce a programy krásne prečistia a poliečia)

Záver: Prebudenie nie je cieľ – je to cesta

Ak ste dočítali až sem, je dosť možné, že vo vás už niečo „bdelé“ je. A to je dobrá správa. Nemusíte sa hneď meniť– stačí, ak budete kráčať vedomejší v tichu svojich myšlienok každý deň.

A nezabudnite – pravda je jednoduchá, tichá a často veľmi blízko, skrytá v našej intuícii. Len ju musíme prestať prehlušovať hlukom mysle.

S láskou,

INA