21. decembra je deň zimného slnovratu.   

Tento rok je to sobota. Je to najkratší deň v roku, kedy je slnko vzdialené od severnej pologule najďalej a príroda spí. Vtedy však má najväčšiu životnú silu. 

Pradávny človek poznal, vedel a využíval tento vzácny dar. Bolo by múdre, aby sme sa aj my vrátili k tejto tradícii a zašli v ten deň na chvíľu do prírody, vyhľadali vhodný veľký, rozvetvený strom a v týchto miestach si cez prírodné zdroje energie doplnili životnú silu svoju. (Žiadne rituály s uctievaním božstva a pod.) Samozrejmosťou pri tomto krátkom zastavení by mohlo byť poďakovanie prírode, že máme čo jesť, poďakovanie predkom, že sme tu... proste precítiť vďačnosť za to, čo považujeme v našom živote za dôležité. Len tak, vlastnými slovami, zvnútra seba, od srdca....

Odo dňa zimného slnovratu sa začína sila slnka nenávratne vracať – temnota ustupuje svetlu.  Je to dobrá príležitosť nechať všetko, čo nás trápi tam vonku v prírode vesmíru a pohnúť sa ďalej k svetlejším dňom.