Moja kamarátka Linda sa obrátila na mňa s prosbou o pomoc. Jej  malý synček Leo, pár týždňové bábätko - stále plakal. Každú noc sa pri ňom striedali obaja rodičia, snažili sa ho čičíkať, pestovať na rukách, riešili hlad, mliečko, bruško, no veď to poznáte. Nič však nezaberalo, maminka už bola úplne vyčerpaná, ale samozrejme išlo jej hlavne o dobro dieťatka, prísť na to, čo mu je. 

Navrhla som jej teda čistenie terapiou SRT.  Kamarátka bola v stave, že by už zobrala akúkoľvek pomoc, tak samozrejme súhlasila. Dokonca predikovala, že asi má dieťa traumy z bruška, že v posledných mesiacoch z tehotenstva sa s partnerom dosť hádali, a teda ak to v brušku počul, možno je taký nervózny a pod.

Dieťatku som urobila terapiu. Základný problém bol nastavený deštrukčný program "Strach", ktorý mu vznikol pri narodení. Maminka totiž podstupovala zo zdravotných dôvodov plánovanú sekciu cca o týždeň skôr, ako bol termín pôrodu. Bábätko tak zostalo zaskočené, vytrhnuté znenazdajky zo svojho komfortu, čistili sa tam emócie ako panika, hrôza, strach... Druhý dôvod plaču, sekundárny - bolo naozaj bruško. Pri terapii vyšlo, že treba zmeniť umelé mliečko. Maminka neváhala a to mu rovno na druhý deň nasadila.

O 2 dni mi Linda písala, že malý Leuško je ako vymenený. Že sa konečne 4 hodiny v kuse vyspala, že malý je celý taký spokojný a usmiaty. O nejaké dva týždne, keď som ju stretla, už hrdo hlásila, že si nachádzajú istý režim a že má konečne pocit,  že všetko je ako má byť.